Malajzia, Cyberjaya a svet naokolo - zápisky a postrehy

Autor: Maúš Petrus | 8.4.2014 o 7:36 | (upravené 31.7.2014 o 17:28) Karma článku: 0,00 | Prečítané:  18x

Vitajte všetci, ktorí ste sa rozhodli, že si prečítate moje a Noemine CYBER trampoty v Ázii. Takže... Poďme na to.

Úvod do cestovania a príchod do Cyberjaye - ďalej len sajberdžaje, sajberu, cby

Škoda, že sú to už mesiace od nášho príchodu, pretože si na kopu vecí nespomeniem snáď až počas písania. Hneď prvou poznámkou je, že inštalácia internetu nám trvala dva týždne aj napriek ubezpečeniu, že sa dá zariadiť aj skôr.

Bod číslo 1: Nikdy never Malajzijcovi, ktorý povie 3x po sebe Okey. Ten už je myšlienkami niekde v péčku... Prvý kontakt s kultúrou "áno = nie = okey" som zažil už na Slovensku keď som si vybavoval ubytko a týpek mi asi minútu vysvetľoval ako sa dá odpovedať "Meleysia, okey, no problem a sure". Po 4 násobnom vysvetľovaní, že zháňam ubytovanie a odpovedi okey som si povedal, že tento človek u mňa skrátka "nepostupuje"

Ešte skočím v čase t mínus sto dní, k prvým dojmom z letu. Smer Budapešť Doha-Katar letisko nás v Katare stihla piesočná búrka, takže sme si 20 minút predĺžili let a krúžili nad letiskom, kebyže nebola piesočná búrka, malo by to aj pozitívny efekt a mohli sme si pozrieť mesto v noci. tak po 15 minútach sme klesli o pár letových hladín a videli nádhernú panorámu nejakého hlavného ťahu v meste a stálo to za to, páčili sa mi hlavne tie super domčeky, ktoré vidno vo filmoch Prince of persia alebo v hre Assasins Creed, tie také bez strechy, alebo so strechou, ktorá vyzerá skôr ako balkón. Inak letisko je celkom široké a 5 minút sme prechádzali okolo snáď stovky helikoptér, "šejkovia" na to skrátka majú. Samozrejme boli sme 1 z X lietadiel, ktoré nemohli polhodinu pristáť ani odletieť a keď sa počasie utíšilo všimol som si že o jednej v noci by nemali ludia spať na letisku ako sardinky. Pred tým sme ako blázni pobehali po letisku tam a späť, 2x šprint po polnoci na sardinko-letisku,mini hádka s Noemi kto má pravdu a kde máme ísť.Totiž s meškaním odletov sa posunuli aj odbavovacie brány, časy, skrátka chaos. Pobehali sme si, lebo sme nevedeli či stihneme spoj Doha do Kuala. Stihli sme, ako bonus aj počkali hodinu v atraktívnej rade, ktorú by ocenili len sardinky. Ale boli sme prví, v rade :). Trapasy po polnoci.

Let z Dohy bol pre mňa troška nepríjemný, nevedel som zaspať, Noemi no problem, prespala aj podávanie jedla. Ja som pobehoval po lietadle hore dole, keby som bol vedel, že vzadu si ľudia našli troj-fleky a roztiahli sa, mohol som sa aj ja trocha vyspať. Cestou naspať nezaváham. Kusa som sa nudil tak som si zahral takú trápnu hru nainštalovanú do sedadla pred sebou. V sedadle je zabudovaný mini dotykový monitor. Asi som to zobral zhurta, lebo týpek predo mnou sa zobudil a zdrbal ma, "buddy, just touch it, dont hurt me!". Dohral som. Interaktívnu mapu kde sme nad oceánom som radšej ani nezapínal, ta bodka sa vliekla a tie hodiny do príletu ma ubíjali ešte viac. Kríza nastala asi tak po 4 hodinách, keď už takmer každý spal a ja som mikro-spal.

Raňajky v lietadle sme mali výborné, až sa hanbím, čo jem doma. Boli korenisté a to som netušil, že pikantu si užijem ešte 2 roky. Neboli pikantné, slovo pikantné po mesiaci v Malajzii nabralo nový rozmer. O tom potom, takže raňajky boli fakt eňo ňuňo, také niečo ako z každého rožku trošku, všetky typy mojich bežných raňajok, vajíčka s pečivom, croissant s džemom a maslom a nejaka slanina či čo to bolo, voda aj džús, inak Noemina Vodka s džúsom bol asi posledný alkohol za celý mesiac čo sme v MY začali, potom sa to zvrtlo riadne po slovensky. Odteraz MY = Malajzia. Asi 10 minút pred príletom nám zvlhčili ovzdušie v lietadle, keď sme vystúpili, zistili sme prečo. To bol vskutku opar 36C, megasauna všade naokolo. Do toho dáky smrod, potom sme zistili, že prečo ľudia nosia rúška už v lietadle, niekde v Indonézii vybuchla sopka Kelud a ochromila dopravu a infraštruktúru na pár dní. My sme to brali ako normálny Slovenský Smrod po vypaľovaní trávy, ľudia to brali vážne, polovica tu chodila s respirátormi, vyzeralo to čudne. Všetci tu fičia na indexe znečistenia ovzdušia, ak to stúpne nad hladinu v správach o počasí skátka čo je deň dlhý ľudia nevyjdú z barákov. Lajdáci skrátka, až také hrozné to nie je - fakt.

Na letisku bludisko pobehali sme ho 3x dookola, potom sme zistili, že nie sme na letisku ale na jednom zo 4 terminálov a máme si zobrať ten vlak okolo ktorého sme 6x prešli a odvezie nás na hlavný uzol. Stalo sa, kúpili sme si SIMku s 2 malajskymi cislami a limitovanou trvácnosťou. Toto je inak trapas, číslo si kupujeme na 2 mesiace, neviem čo budem robiť o dva týždne, dúfam, že sa to dá predĺžiť, po nabití kreditu sa to neobnovilo. Nepríjemné. Inak zo Slovenska nám nedošlo viacero SMS správ a nevieme prečo. Skrátka funkcionalita pokuľháva.

Inak predpoveď počasia tu asi robia Windows experti na Ctrl+C Ctrl+V. Morning No rain, Afternoon - Isolated Thunderstorms, Night No rain. Pondelok až Piatok ctrl+V. Inak búrka s bleskami je tu priatelia moji živel s veľkým Ž. Na stupnici od 1 do 5, číslo 6 je to správne. Noe vtedy zatvára okná, normálne sa zavše zľaknem na blesk-hrom aj ja. Mám pocit, že na 13-stom poschodí máme lepšiu akustiku a nič zvuk hromu nebrzdí. Skrátka, keď šlehne blesk tak ho cítim 3D. Jemný dáždik je tu v MY katastrofa - "hneď sa to tu začne saunovať". Vtedy si poviem, radšej nech poriadne zleje, po výdatnom daždi všetko ožije, ľudia vyjdú na jedlo, cvrčky a žaby ako Bojan vravi - žabokreky na max, ťažko sa to popisuje, skrátka je to nenormálny hurhaj.

Zatiaľ toto... neskôr dopíšem nejaké blbosti, je ich tu kopa.

Cestovanie a jazdenie

Ľudia v MY berú auto ako za pojazdný ventilátor. Väčšina z nich nikdy auto nevypína aj keď idú do bankomatu na desať minút. Bez klímy tu auto nenájdete, autá sú strašne predražené, ale každý berie auto za súčasť domu. Takmer všetky autá sú na automatickej prevodovke, čo je super, inak jazdia  vľavo ako Briti, a hádzať rýchlosti ľavou rukou pri odbočovaní doprava je hard core na učenie. A to nehovorím o smerovke na pravej strane - kde my máme stierače a naopak. Vyzeráme ako totálne luzy - do križovatky zapnúť stierače a vonku hitz 38 stupňov.  Motorkári sú tu ako malá mafia, ak stretnete 10 motorkárov po kope, uvidíte čo je to scooter life... treba to raz zažiť. Skrátka taká malá kolóna, ktorá má všetko v piči. Ich vodítkom su biele pásy v strede cesty, štýlom bunda naopak zipsom na chrbte, a heslo keď ma obehlo 100 áut nasáčkujme sa všetci pred nich na ďalšej križovatke, skrátka všetky motorky pred všetky autá, aj keby sme mali . Inak je to najlepší prostriedok do mesta na presun.

Modlitebne v nákupných centrách, pre istotu, ak sa nestíhate pomodliť doma.

Parkovanie dnes, zaparkujte v inom štáte

Nová dimezia pikantnosti, rozdiely v pálivom, ščipacom, korenistom a pikantnom.

One Malaysia, vlajky na balkónoch

Security, výbery z bankomatov, kopy ringitov v kešeni

Ťapky za 50 euri, no nekúp to.

Palmove plantaze, hore dole

 

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

U. S. Steel odchádza, o košickú fabriku bojujú Třinecké železárny

U. S. Steel predáva košické železiarne, ponuku predložili Číňania a skupina slovenských miliardárov.

KOMENTÁRE

Úbohá stredná trieda, tá sa vo Ficovom vlaku nevezie zadarmo

Ak sa niektorí chcú mať závratne dobre, musia sa tí ostatní mať horšie.

KOMENTÁRE

Ako o tridsať rokov rozvrátim našu spoločnosť

Moderné demokracie sa premenia na vlády starých.


Už ste čítali?